2838zahada 1Veľa príšerných zvykov v 1. stor. n. l. mali Kelti. Jedným z nich bolo stínanie hláv a uchovávanie lebiek. Hlavy svojich najúhlavnejších, ale pri tom najváženejších, nepriateľov nakladali do cédrového oleja a uchovávali ich v

úcte v truhliciach a vystavovali na obdiv ostatným. Nenechávali si lebky len ako vojenskú trofej, ale boli pre nich aj symbolom vešteckej, plodiacej, liečivej a tiež magickej moci. Neopatrovali ich iba ako talizman, verili, že hlava prechováva podstatu duše. Funkciu talizmanu mohli mať aj sochy hláv, ktoré Kelti zanechávali po sebe po celej Európe skoro všade, kam len prišli. Prečo ale niektoré lebky v Anglicku kričia?

Príhody s týmito lebkami boli zaznamenané vo viacerých anglických grófstvach, napríklad Yorkshire, Suffolku, Somersete, Sussexe, Cumbrii, teda vo väčšine grófstiev. Zvyčajne sa všetko pripisuje lebkám, ktoré strašia iba preto, že boli oddelené od tela. Ale najviac kriku asi narobia, ak ich chcete premiestniť z miesta, kde samé chcú ležať a ktoré si vybrali pre svoj odpočinok.

Sestry nesplnili posledné želanie

Najmladšiu zo sestier Griffitovych z Burton Angel Hall v roku 1600 napadol lupič a spôsobil jej zranenia, ktorým neskôr podľahla. Pred smrťou si ale vyžiadala sľub svojich dvoch starších sestier, že po smrti jej hlavu (lebku) postavia v dome v jej izbe na stôl. Sestry súhlasili, ale jej posledné želanie nesplnili a sestru pochovali. Onedlho v dome bolo často počuť krik a skľučujúce stonanie, ktoré postupne odohnalo z domu všetko služobníctvo. Až keď sestru vykopali a jej lebku postavili na stôl ako si to priala, zvláštne zvuky v dome utíchli. Neskôr ktorási slúžka lebku vyhodila. Skoro okamžite sa začal dom otriasať a kvílenie nastalo nanovo. Prestalo, až keď sa lebka vrátila na svoje miesto. Nakoniec ju v jej izbe zamurovali a tam odpočíva dodnes.

Ukradnutá lebka vraha

Zvláštnosťou je tiež, že niektorí verili, že keď lebku otca či deda po smrti zakopú pod vchodový prah domu, tak bude ten dom ochraňovať a jeho múdrosť sa prenesie aj na ďalšie pokolenie. Niektorí uchovávajú tieto lebky aj ako rodové talizmany. Ďalší príbeh takejto lebky sa spája s Williamom Corderom, ktorý zavraždil svoju milenku Mariu v Suffolku roku 1828. Williama po tomto skutku obesili a rozštvrtili. Lekár z Bury St. Edmunds, ktorý mal výnimočnú záľubu v zbieraní lebiek, lebku Williama ukradol, vyleštil a následne ju uložil na posledný odpočinok do ebenovej škatule. Asi sa jej tam nepáčilo, pretože onedlho sa začali diať strašidelné veci. Svoj diel a teror v strašení si užil aj nasledujúci majiteľ tohto skvostu, až kým lebku nepochoval podľa kresťanských zvykov.

Pochovanie nie je riešenie

Podobných lebiek, ktoré v Británii kričia, je niekoľko. Vždy, keď sa je snažili pochovať, začali hrôzostrašné, ale pritom smutné, zvuky. Kričiaca lebka je ale skutočne záhadného pôvodu, pretože vraj spôsobuje spúšť, privoláva búrky či vyvoláva aktivitu poltergeista. Aj keď sa po pochovaní takýchto lebiek útrapy skončili, nie je to žiadne riešenie, pretože ako sa povrávalo, opäť sa zjavili v iných domoch, ktoré nechcú opustíť.

Na Slovensku vieme zatiaľ len o jednom prípade vrieskajúcej lebky. Našla sa pri renovovaní pivničných priestorov koncom minulého storočia v dome pod hradom Beckov. Lebku kresťansky pochovali. O pár dní na to v dome bolo počuťnepríjemné zvuky, ktoré boli každým dňom výraznejšie a neznesiteľnejšie. Následne začali miznúť drobné predmety a znenazdajky sa objavovali úplne inde ako boli pôvodne. Všetko to prestalo, až keď lebku vrátili na svoje pôvodné miesto v dome.

Treba ale priznať, že neexistuje ani jeden prípad kričiacej lebky, ktorý by obstál pred pozorovaním hociktorého lovca duchov.

Gabriela Slováková

Foto: Pixabay

Planety radí i varují

Předplaťte si nás

Předplatné Týdeníku SPIRIT

 

E-Shop

Inzerce týdne

Inzerce aktuální týden

1995731
DnesDnes681
VčeraVčera821
Tento týdenTento týden1502
Tento měsícTento měsíc15347

Partnerské weby